Milý Pane Bože,
nenazvala som tento príspevok modlitbou, hoci tá je asi tým najvhodnejším spôsobom komunikácie na komunikačnom kanáli človek - Pánboh. Keďže si vševediaci, tú modlitbu by si mi asi neuveril. Veď sa poznáme. Teda Ty poznáš mňa. Ak si. Ja o Tebe toho veľa neviem. Ale o Bohu vraj nie je možné (a vhodné) robiť si obraz. Tak si ťa nepredstavujem. Dosadzujem si ťa do svojej rovnice života o niekoľkých neznámych. Si x, ktoré značne ovplyvňuje výsledok. Asi preto, že sa ním násobí všetko, čo je v zátvorke. Na základe výsledku sa dá niekedy vytušiť Tvoj vplyv. A musím povedať: klobúk dolu, máš zmysel pre humor.
Vraví sa, že viackrát opakovaný vtip nie je vtipom. Vo väčšine prípadov to môže byť pravda. Ale keď si robí srandu prozreteľnosť, to sa hneď odrazí na kvalite. Prosím, necháp ma zle. Ja naozaj oceňujem Tvoj zmysel pre humor. Bola by som nerada, keby to bolo chápané ako nevďak. Priznávam, je mi niekedy smutno...a preto Ti teraz aj píšem. Ale snažím sa na to dívať s nadhľadom, s ľahkým srdcom...nuž a čo mi môže viac pomôcť odľahčiť ho, než sa spoločne s Tebou zasmiať nad tým, kam sme to spolu dotiahli?
Pekných chlapíkov mi to teda posielaš, len čo je pravda. Teda...tí pekní za veľa nestáli. Ale pekne „škaredých“ mužov mi posielaš, len čo je pravda! Ja viem, teraz zjednodušujem, ale nie až tak veľmi, ak uvážime, že záleží na mojom vkuse. Povedzme, že môžeme hovoriť o jednom v drobných obmenách opakujúcom sa motíve...o večnom rozpore medzi vnútornými kvalitami a vonkajšou schránkou.
Ach, a aká som Ti za nich vďačná napriek všetkej bolesti! Prvý krát to vlastne ešte veľmi nebolelo. Iste tomu dopomohol mladícky optimizmus, ľahkosť bytia, sladkých osemnásť...Druhýkrát milujem dodnes. Veď vieš. Veď ho poznáš. Sám si mi ho poslal do života. A nevrav, že Ty nič, že to ja som zase šla hlavou proti múru. Nevrav, že som mohla vedieť, že začnem milovať muža, ktorý ma nepriťahuje. Druhýkrát. Teda vlastne silnejšie ako prvý krát. Tak, že to „prvý krát“ vybledlo ako plátno na slnku . Nie, nešla som hlavou proti múru, ale srdcom proti múru. A skús súdiť srdce, ktoré miluje. Múr vydržal. Moje vlastné telo, moje zmysly, informácia vyrytá nezmazateľne do môjho vnútra. Model podľa ktorého sa všetko meria. Nemusím Ti ani vravieť, že ani ten tretí mu nezodpovedá. A zase sa túžba môjho srdca triešti o múr, ktorý vytvára moje telo. Už sa ani neodvažujem milovať...
Ale nepíšem Ti preto, aby som sa sťažovala. Ďakujem Ti i za toho tretieho. Je úžasný. A zaznamenala som isté zlepšenie. Ale to si si iste tiež všimol, ak si nám niekedy nakukol do spálne. Ale som bezradná, čo ďalej. Rozmýšľam, prečo si mi ho posielal. Či si si uťahoval, alebo si ho len náhodou nechal prejsť okolo, a ja som mala byť múdrejšia a poslať ho preč? Len mi je ľúto posielať preč najlepších mužov a dívať sa ako sú s nimi iné ženy šťastné. Vo svojej ľudskosti by som chcela jedného pre seba. Je to on? Nie je to on? Milovať? Nemilovať?
Ak si čítal list, ktorý mi napísal včera večer, vieš, že stojím pred ťažkým rozhodnutím. Prosím, poraď...
Komentáre