Priznám sa, že ak by som chcela kritizovať slovenské školstvo, moje pokusy by siahali hlboko do „osobnej histórie“, začala by som kdesi na začiatku 8-ročného gymnázia a skončila na univerzite (a isto nie na začiatku) Na celom systéme by zostala máloktorá nitka suchá, roznosila by som ich na kopytách, pekne by som im to ukázala :) ...lenže tak, ako náš školský systém, ani život nie je dokonalý a venovať sa výlučne kritizovaniu je nielen časovo náročné, ale i zdraviu škodlivé. Preto som sa rozhodla začať túto rubriku len takou drobnosťou, detailom, akousi slovnou hračkou.
Výberový seminár. Názov predmetu, ktorý som si ako všetci moji spolužiaci na začiatku roka zapísala do indexu, na prvý pohľad mnoho prezrádza. Seminár. Slovu seminár rozumie i študent prvého ročníka, nehovoriac o tých vo vyšších ročníkoch. Tí majú svoju predstavu o tom, ako by mal seminár vyzerať podoprenú i skúsenosťou, ako taký seminár naozaj vyzerá (čo nemusí byť jedno a to isté). Výberový. Každý študent, priemerne ovládajúci svoj materinský jazyk (na mojej univerzite cudzincov často nestretávame), môže usúdiť, že pôjde o vyberanie. Výberový od slova vyberať...to znamená, že si budeme vyberať. Výberový seminár...budeme si vyberať seminár. Vcelku jednoduchá myšlienková operácia. Ale nesprávna. Teda vlastne...tomuto myšlienkovému postupu niet, čo vytknúť. Postup je správny, len výsledok nesedí. Skúsme to teda znova. Je začiatok druhého semestra, máme viac faktov k dispozícii a je nám jasné, že prvý krát sme sa prepočítali. Sme naivky. Ale žiaden strach, život nás naučí. A univerzita tiež. Vyberať si môžeme, ale len z jednej možnosti. Že je to nezmysel? Tak to potom musí byť ináč. Výberový, výberový....čo by to teda mohlo znamenať? Že by sa to vôbec netýkalo nás? Všetky fakty smerujú k jedinému výsledku. A nemusíme si ani hlavy lámať. Namiesto teórie nastupuje skúsenosť. Výberový seminár znamená, že učitelia si vyberajú, komu z nich sa táto hodina najlepšie hodí...
Komentáre
Milá naivná študentôčka
Nuž a toto bola reálna hrozba pre naše socialistické vysoké školstvo. Zrazu hrozilo, že veľa predmetov na vysokých školách študenti nebudú chcieť, že si budú rovnaký predmet aký majú na alma mater, radšej vyberú na alma macocha, pretože tam má lepšiu kvalitu a povesť. Čo potom s vlastnou nepotrebnou katedrou??? Zavládla panika, ale iba na chvíľu. Riešenie sa rýchlo našlo, typické socialistické: stačí veci správne pomenovať a všetko je vyriešené. Preto, milá študentôčka, aj na svojej alma mater máš voliteľný seminár. Spočítaj si, koľko máš povinných predmetov a koľko voliteľných, prípadne neuveriteľný vynález: povinne voliteľných. Pokiaľ podiel povinných je pod 30%, tak si na dobrej škole. Ale dovolím si pochybovať. Socializmus je vysoko odolný spôsob myslenia.
daimoniovi
u nas su tiez take hluposti ze povinne volitelne predmety, my vlastne ani normalne volitelne nemame...aaa klamem...mame konverzacie v angictine a nemcine....ale vsetko ostatne je povinne alebo povinne volitelne...ale zasa tych povinne volitelnych je dost, takze si mame z coho vyberat...nastastie
je to trošku ináč
A čo sa týka spomínaného kreditného systému, je to aj u nás taký ten slovenský folklór. Študenti tohto systému majú síce trošku viac pocit, že si nečo vyberajú, ale v skutočnosti je to veľmi jednoduchá matematika. Číslo potrebných kreditov a číslo kreditov, ktoré je možné získať, ak si študent vyberie VŠETKY predmety sa od seba veľmi nelíšia. Takže si študenti dobrovoľne vyberajú všetko :)) (Takmer všetko. A to ich mierne odlišuje od nás, socialistických :)