Lastovička

Počas svojho života som sa už pár krát pokúšala písať si denníček, čo z rôznych dôvodov nikdy nevyšlo. Asi najväčším dôvodom (okrem lenivosti, ktorá je v rebríčku dôvodov bezkonkurenčná) bol fakt, že sa mi nikdy nepáčilo to, čo som napísala. Niežeby som mala zbytočne nízku mienku o svojich vyjadrovacích schopnostiach. Ale na to, aby na konci písania zodpovedal obsah napísaného tomu, čo som skutočne chcela vyjadriť, by som potrebovala enormne veľké množstvo času (chcela som toho vyjadriť veľa :). Aby môj denníček zodpovedal mojim predstavám, musela by som celé dni písať. Lenže keby som celé dni písala, postupne by sa mi minuli zážitky a ja by som písala už len o tom, že píšem...a tak som sa rozhodla, že sa zmierim s tým, že ľudstvo a moje vnúčatá prídu o možnosť dozvedieť sa o mojich fantastických zážitkoch, ja si zato budem intenzívne užívať svoj nezapisovaný život...

...s tým denníčkom to asi už radšej nebudem skúšať (múdro tak predídem následným pocitom neúspechu), ale nemôžem si nechať ujsť príležitosť zanechať tu po sebe dáku písomnú stopu. A tak som sa rozhodla založiť si "blogíček".