Lastovička

Ako som už spomínala minule (viď predposledný príspevok s ešte dlhším názvom), vidí sa mi, že môj strážny anjelik je správny chlapík (alebo dievčatko?) a neváhal(a) ani chvílku, zbalil(a) kufre a vybral(a) sa so mnou na cesty. Lenže, žiaľ, čert nikdy nespí (určite chlap :) a ani si nenechá ujsť príležitosť, pozrieť sa za hranice... A poviem vám, kým anjelika máme prideleného každý po jednom kuse, čert má celú armádu rôznych posluhovačov a pomocníkov, rôznych zlých škriatkov, koboldov či démonov. A vidí sa mi, že zopár démonmi sa rozhodol spestriť môj život (okrem toho viem celkom určite o jednom škriatkovi, ktorý mi kradne perá, ale ten je z úplne neškodnej sorty).

...mojimi hrdinami už nie sú bojovníci a králi, ale veci, ktoré evokujú mier, jedna ako druhá, sušiaca sa cibuľa či lavička, ktorá vedie cez bažinu, ale ešte nikomu sa nepodarilo zložiť epos mieru...čím je to vlastne, že mier nás nedokáže natrvalo nadchnúť a že sa o ňom dá sotva rozprávať?